Cesta firiem na burzu

IPO, alebo prvotná verejná ponuka, je proces, pri ktorom súkromná firma rozhodne o prvom ponúknutí svojich akcií širokej verejnosti na burze. Tento krok predstavuje pre spoločnosti nielen spôsob, ako získať finančné prostriedky na ďalší rast a rozvoj, ale tiež možnosť zvýšiť svoju viditeľnosť a prestíž. Pre investorov a obchodníkov je zas IPO príležitosťou stať sa súčasťou úspechu sľubnej firmy už od jej začiatku. Takáto investícia môže priniesť značné zisky, avšak je dôležité si uvedomiť, že cena akcií pri vstupe na burzu je stanovená na základe ocenenia subjektu a jej budúcej perspektívy, čo nemusí vždy presne zodpovedať jej skutočnej hodnote. Tento fakt môže viesť k volatilite cien, ktorá závisí od trhových podmienok, pričom optimizmus zvyšuje záujem, zatiaľ čo neistota môže spôsobiť rýchly pokles cien.

Príprava a realizácia

Celý IPO postup zahŕňa starostlivú prípravu, realizáciu a následné obchodovanie akcií. Začína sa dôkladnou prípravou, počas ktorej organizácia spolupracuje s investičnými bankami a odborníkmi na stanovenie optimálnej počiatočnej hodnoty akcií. Okrem toho musí firma vypracovať potrebné dokumenty, ako sú finančné výkazy a obchodné plány. Súčasťou tejto prípravy je aj tzv. roadshow – séria prezentácií, na ktorých spoločnosť predstavuje svoje podnikanie a víziu potenciálnym investorom a obchodníkom. Tento proces vrcholí dňom IPO, keď sa akcie oficiálne začnú predávať na burze. Ich počiatočná cena je síce určená vopred, no môže sa výrazne meniť v závislosti od dopytu a ponuky hneď po otvorení trhu.

Lock-up period a stabilizácia

Po samotnom IPO nastáva počiatočné obdobie, ktoré je charakterizované volatilitou a zmenami v cenách akcií. To sa zvyčajne stabilizuje až po ukončení lock-up period – obdobia, počas ktorého zamestnanci a skorí investori nemôžu predávať svoje akcie. Keď tento zákaz pominie, na trhu sa objaví väčší objem akcií, čo môže ovplyvniť ich hodnotu. Práve tento moment je kľúčový pre úspech subjektu vo verejnom prostredí, pretože umožňuje nastaviť očakávania pre ďalší vývoj a reakcie trhu. Počiatočná volatilita však môže byť v niektorých prípadoch príležitosťou pre trpezlivých investorov, ktorí veria v dlhodobý rast značky.

Nie všetci majú rovnaké šance

Jednou z častých mylných predstáv je, že IPO sú rovnako dostupné pre všetkých investorov. V skutočnosti majú inštitucionálni investori často prednostný prístup k akciám za tzv. upisovaciu cenu ešte pred samotným vstupom na burzu. Bežní, teda retailoví investori, sa k týmto akciám spravidla dostanú až po ich uvedení na trh, keď už môže byť cena vyššia alebo výrazne volatilná. To znamená, že vstupujú do obchodovania v rizikovejšom momente, často poháňanom špekuláciami alebo krátkodobým hype efektom. Navyše, nie všetky obchodné platformy umožňujú účasť na IPO, čo ešte viac obmedzuje možnosti menších investorov a obchodníkov.

Príbehy, ktoré zmenili obchodné prostredie

Začiatok na burze môže byť pre firmu niečo ako zrod novej éry, moment, keď sa z ambiciózneho projektu stáva globálny hráč. Stačí sa pozrieť na niektoré z najikonickejších IPO všetkých čias. Keď Alibaba v roku 2014 získala neuveriteľných 25 miliárd dolárov[1], katapultovala sa rovno medzi najväčších technologických gigantov planéty. Facebook zas v roku 2012 rozvíril vody Wall Street s cenou 38 dolárov za akciu. Hoci jej štart nebol bez problémov, dnes patrí medzi najvplyvnejšie značky digitálneho sveta[2]. A Google? Ten si v roku 2004 vybral vlastnú cestu a namiesto tradičného IPO použil „holandskú“ aukciu – systém, v ktorom investori sami navrhujú, koľko akcií chcú kúpiť a za akú cenu, pričom výsledná cena sa určí podľa dopytu. Tento transparentnejší spôsob rozdelenia akcií pomohol Googlu zaujať a úspešne odštartovať svoju burzovú púť.

Keď IPO nedopadne podľa očakávaní

Hoci sú niektoré debuty mimoriadne úspešné, história pozná aj viacero prípadov, keď IPO nesplnilo očakávania verejnosti, či už kvôli nadhodnotenému oceneniu, slabému obchodnému modelu alebo nepriaznivým trhovým podmienkam. Typickým príkladom je WeWork, ktorého plánované uvedenie na burzu v roku 2019 sa po odhalení finančných nedostatkov a obáv o udržateľnosť podnikania úplne zrútilo[3]. Ďalším neúspešným príbehom je Deliveroo, britská donášková služba, ktorej akcie po IPO v roku 2021 klesli o viac ako 30 % v prvý deň obchodovania, čo sa stalo jedným z najhorších debutov v histórii londýnskej burzy[4]. Aj technologický gigant Uber zažil po svojom prvom verejnom obchodovaní v roku 2019 sklamanie. Jeho akcie klesli pod upisovaciu cenu a trvalo mesiace, kým sa dokázali zotaviť[5]. Tieto prípady ukazujú, že ani veľké mená a medializovaný štart nemusia zaručiť úspech.

Vysoký zisk sprevádza vysoké riziko

Investovanie do IPO môže byť vzrušujúce, no zároveň aj nevyspytateľné. Zatiaľ čo príklady ako Alibaba či Facebook inšpirujú a dokazujú potenciál vysokého zisku, neúspechy ako WeWork, Deliveroo alebo Uber pripomínajú, že trh vie byť nemilosrdný. Vstup na burzu je len začiatok. Skutočný úspech závisí od schopnosti firmy naplniť svoje sľuby. Preto by mal každý investor pred rozhodnutím investovania do prvotnej verejnej ponuky zvážiť nielen vyhliadku vyšších výnosov, ale aj možné riziká. Dôsledný prieskum, realistické očakávania a schopnosť zvládať volatilitu sú kľúčové pre to, aby sa IPO nestalo sklamaním, ale príležitosťou.

[1] https://www.cnbc.com/2014/09/22/alibaba-the-biggest-ever-ipo-after-more-shares-sold.html

[2] https://www.investopedia.com/ask/answers/111015/when-did-facebook-go-public.asp

[3] https://www.forbes.com/sites/greatspeculations/2019/08/27/wework-is-the-most-ridiculous-ipo-of-2019/

[4] https://edition.cnn.com/2021/04/02/investing/london-deliveroo-ipo/index.html

[5] https://www.cnbc.com/2019/10/03/the-uber-ipo-changed-everything-for-the-market.html